Aj mačky nás milujú. Až bolestne. A keď ich opúšťame, láme im to srdce, vysvetľuje zvieracia psychologička

Zdá sa, že hra je pre ne extrémne dôležitá.
Presne tak. Je to relax i prevencia proti stresu a chorobám, ktoré pramenia z psychiky. Keď však zdravotné ťažkosti prepuknú, treba ísť k veterinárovi.
Takže tvrdenia, že schválne testujú naše nervy, nie sú pravdivé?
Ako sa to vezme. Rozhodne to nerobia so zlým úmyslom. Niečo také im je cudzie. Majú nás prečítaných a vedia, ako vyvolať náš záujem. Hoci negatívny. Keď zatnú pazúry do nového gauča a ešte sa pritom na nás nevinne pozerajú, akoby hovorili: Nudím sa, poď sa hrať.
Niektorí chovatelia vyhlasujú, že mačky sú skutoční vlastníci našich domovov a nám len dovolia u nich bývať...
Znie to zábavne, no ony si skutočne myslia, že vaše obydlie je ich teritórium a že im patrí. Mantinely im treba nastaviť šetrne, citlivo, no čím skôr, tým lepšie.

Ale ako? Hovorí sa, že bežný pes je schopný rozumieť nanajvýš 200 slovám, a pritom plniť asi sto povelov. Mačka vraj rozumie všetkému a neplní nič.
To je trochu prehnané, hoci do istej miery platné. Pramení to z ďalekej minulosti. Psy sú cvičené od čias, keď boli pred tisíckami rokov domestikované. Mačky s ľuďmi skôr koexistovali. Ako autonómne tvory. Nezávislý vzťah obom stranám vyhovoval, ale nikto sa im príliš nevenoval. Boli totiž spájané s temnými silami, čarodejnicami. Dodnes, keď si záujemca príde nejakú zobrať z útulku, neraz zaznie veta: "Ale čiernu nie!" Plnenie príkazov teda skutočne nemajú v krvi, no z vlastnej skúsenosti viem, že sa cvičiť dajú. Len to trvá dlhšie. A treba pre ne nájsť pozitívnu motiváciu.
Čo vlastne od nás očakávajú? Sme pre ne len zdroj zábavy a otvárači konzerv? Alebo nás majú rady?
Určite majú. Dokážu sa na majiteľa tak naviazať, že keď na pár dní odíde, celkom ich to rozhodí, dokonca ochorejú. Svoju náklonnosť však prejavujú menej nápadne ako psy. Obtierajú sa o vás, posielajú vám "mačacie bozky", čo je pomalé mrkanie očkami, alebo vám nosia darčeky. Áno, aj v podobe mŕtvych myší.
Môj kocúr do mňa pravidelne s láskou zatína pazúry.

Hnetenie pochádza z rannej mladosti. Keď cicali mlieko, robili to, aby lepšie tieklo. V dospelosti im to pripomína chvíle "detskej" blaženosti. Ak sa chovajú v byte, môžete im ostrihať pazúry, no ak chodia von, radšej položte na seba deku. Prípadne vždy, keď zviera začne hniesť, zložte ho na zem. Časom pochopí prečo.

Ktoré ich prejavy by sme mali poznať?

Všeobecne sa vie, že šťastný pes kýva chvostom. Občas to robí aj vtedy, keď je nervózny. Pri mačke je to úplne naopak. Vtedy je nespokojná, ba až nahnevaná. Dvihnutý chvost zahnutý na konci znamená, že je spokojná, ušká smerujúce dopredu pozitívny záujem a pradenie vo väčšine prípadov úplnú pohodu v blízkosti človeka. No nie vždy. Sú chvíle keď "vrnia" dopredu, túžiac po tom, aby ste sa im venovali. Menej známe je, že pradú aj vtedy, keď im je zle. Videla som mačku, ktorá vypadla zo štvrtého poschodia a priadla. Výskumy naznačujú, že tieto vibrácie s nízkou frekvenciou im pomáhajú znížiť stres, tlmiť bolesť a prispievajú k rýchlejšiemu hojeniu zranení. Pozor si treba dať pri rozšírených zreničkách na dennom svetle a ušiach zaklonených dozadu. Vtedy majú veľký strach a môže prísť nečakaný útok.

Stáva sa však, že útočia, aj keď je všetko v poriadku a ležia na kolenách majiteľa.
Nazýva sa to agresivita z frustrácie. Majú síce rady maznanie, no nie príliš dlho. Potom vo svojom vnútri bojujú s tým, že chcú byť s vami, no zároveň im už hladkanie prekáža. Nepohoda rastie, až vyvrcholí uhryznutím do ruky. Podľa povahy býva jemné, ale i veľmi bolestivé.
Takže pár minút a dosť? Ako to odhadnem?

Jednoducho po chvíli hladkanie prerušte a priložte jej ruku pred ňufák. Ak si o ňu začne otierať hlavičku, znamená to, že je všetko v poriadku a môžete v maznaní pokračovať.

Prečo večer alebo nadránom prejdú z mierumilovnej ležérnosti do bláznivého režimu, zrazu šprintujú po byte alebo sa pokúšajú dostať von?
To je čas, keď sú hlodavce najaktívnejšie a mačací biorytmus je nastavený na lov. Práve vtedy je ideálna chvíľa na hru. Prípadne ich môžete zamestnať mačacími hlavolamami – to sú aktívne kŕmidlá, keď zviera musí hľadať spôsob, ako z nich dostať maškrty. Samozrejme, nesmie byť dostupná miska s jedlom, lebo sa na celý hlavolam vykašlú.
Stále živou témou sú i kastrácie mačiek. Nie všetci chovatelia sú s nimi stotožnení. Jednak si myslia, že svojich miláčikov oberú o radosť zo sexuálneho života, a prax tiež ukazuje, že sa potom extrémne upnú na človeka.

Nemyslím, že je to také tragické. Necítia potrebu hľadať si partnera, to je však pudová záležitosť, žiadne užívanie si sexu. Prínosom je, že sa tak vyhnú bitkám s inými mačkami a nevracajú sa z niekoľkodňových výprav doráňané. A silné puto s majiteľom? Fakt je, že po kastrácii s nami trávia viac času a sú oveľa prítulnejšie. Ale to je predsa dôvod, prečo ich chceme mať doma. Či nie? 

Zdroj: https://plus7dni.pluska.sk/